Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Cintorín

Cintorín a jeho okolie

Správcom radavského cintorína je obec. Najstaršie hroby sa nachádzajú v blízkom okolí kostola. Najstaršími náhrobnými krížmi v cintoríne sú dva kríže z roku 1794 s menami Gregorius Maiercsik a Katharina Rolis.y

Pieskovcový ústredný kríž cintorína s kamenným korpusom bol postavený r. 1770, v čase založenia cintorína (beneditovaný v roku 1779). Kríž je osadený na stupňovitom štvorcovom podstavci. V roku 2006 bol zrenovovaný.

V cintoríne je tiež pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny postavený obcou v roku 1997. Na pamätníku doskovitého tvaru je vyrytých 23 mien obetí I. svetovej vojny a 27 mien obetí II. svetovej vojny. Obetí bolo len 26 nakoľko pri osadení pamätníka sa zabudlo, že Jozef Belák si počas vojny pomaďarčil priezvisko na Rendvei, takže je na pamätníku napísaný dvakrát.

Podľa súpisu pamiatok na Slovensku tunajší kostol Ducha Svätého postavili pri cintoríne okolo r. 1700 na starších základoch. Dal ho postaviť Štefan Motešický z prvej tehly vypálenej v neďalekej tehelni. Ako jednoloďový bol postavený v barokovom slohu. Podľa publikácie Archeologického ústavu SAV v Nitre na základe najnovších archeologických výskumov vznik kostola sa kladie do čias, alebo pred časy (starí Slováci) panovania kráľov z rodu Arpádovcov. Výskumy v rokoch 1972 a 1980 potvrdili, že predchodcom dnešného kostola bola románska stavba – kostol, ktorého vznik sa kladie pred XII.–XIII. stor. Tento pôvodný radavský kostol sv. Petra sa prvýkrát spomína v roku 1319. V rokoch 1542–1550 bolo okolie kostola prebudované na protiturecké refúgium. Malý kostol mal rovnako širokú loď a presbytérium s polygonálnym uzáverom, ktoré oddeľoval víťazný oblúk. Múry starej stavby pred zánikom na konci 17. stor. spevňoval rad oporných pilierov. Pôvodný kostol Ducha Svätého, ktorý postavili na základoch kostola sv. Petra, nemal vežu. Tá bola dostavaná dodatočne, začiatkom 19. stor. Postupom času kostolné obvodové murivo začalo praskať. Chronické nedostatky sa na stavbe prejavovali čoraz častejšie. Rada miestneho národného výboru sa rozhodla kostol Ducha Svätého zbúrať a na jeho mieste postaviť obecný dom smútku. Pri návšteve Otca biskupa ThDr. Júliusa Gábriša (1913-1987), apoštolského administrátora trnavskej arcidiecézy, mu navrhli zbúranie kostola. Otec biskup s asanáciou nesúhlasil. Po dohode s veriacimi navrhol, aby kostol Ducha Svätého bol úplne zrenovovaný. Upozornil na to, že kostol je historickou pamiatkou širokého okolia. Správca farnosti farár František Rajtár s návrhom Otca biskupa súhlasil a osobne riadil generálnu opravu, ktorá sa začala v roku 1981. Kostol sa začal používať od roku 1985 najmä pre pohrebné sväté omše.

V obci dlho chýbal dôstojný stánok na rozlúčku s nebožtíkmi. V roku 1980 začali práce na stavbe domu smútku. V roku 1982 bol dokončený a odovzdaný do užívania. V deväťdesiatych rokoch bol pred Domom smútku postavený prístrešok, vybudovalo sa oplotenie cintorína, parkovisko, chodník a studňa s rozvodom vody.

V cintoríne rastie 9 zákonom chránených líp malolistých (Tilia cordata L.), ktorých vek sa odhaduje na vyše štvrť tisícročia. Vyhlásené za chránené stromy boli ako objekt „Lipy pri Radave“ rozhodnutím OÚ ŽP v Nových Zámkoch č. 165/1993 – 3 zo dňa 30. 6. 1993. Ich obvody kmeňov vo výške 1,30 m nad zemou sú 210 až 400 cm, výšky 6 až 21 m a priemery koruny 7 až 20m.

Osobnosti pochované na cintoríne:

Adolf Melišek (*6. februára 1876 v Radave – †7. novembra 1943 v Radave) kronikár Radavy, v rokoch 1925-1929 poslanec česko-slovenského parlamentu – Národného zhromaždenia senátu v Prahe za Slovenskú ľudovú stranu.

Pavol Zrubec (*9. júla 1871 v Trávnici – †28. septembra 1949 v Radave), popredný odborník v oblasti vinohradníctva a vinárstva.

Rudolf Kocúrek (*10. apríla 1838 – †1918 v Radave) rímsko-katolícky kňaz. V Radave je pochovaný, pretože tu vtedy žila jeho sestra.

Rodinná krypta Dórovcov

V rodinnej krypte pod kostolom Ducha Svätého sú pochovaní: viedenský obchodník so zeleninou a veľkostatkár Konštantín Dóra /Rytier Rádu Františka Jozefa/; jeho manželka Teonimfia, rodená Janitsáry /dragomiresti/; ich treťorodený syn cisársko-kráľovský poručík Juraj Dóra; ich druhorodený syn budapeštiansky bankár a veľkostatkár Mikuláš Dóra spolu manželkou Máriou, rodenou Genser a dcérou Helenou. Vstup do krypty bol začiatkom 80. rokov 20. storočia zamurovaný. Sú v nej pochovaní:

Viedenský obchodník

        DÓRA Konstantin (Szilárd)
        Rytier Rádu Františka Jozefa
        * 1808 - † 1887 XI. 21., Hull

jeho manželka rodená

       JANITSÁRY Theonimphia
       dragomiresti
       * 1823 - † 1881 IX. 12., Hull

ich syn

     DÓRA György
     cisársko-kráľovský poručík
      * 1856 - † 1898  V. 23., Hull

ich syn budapeštiansky bankár a veľkostatkár

     DÓRA Miklós
     * 1850 - † 1921 III. 19., Hull

jeho manželka rodená

      GANSER Mária
    * 1862 - † 1898 VIII. 6., Hull

ich dcéra,vnučka

      DÓRA Ilona
    * 1884 - † 1903 VIII. 28., Hull


 

dnes je: 22.11.2017

meniny má: Cecília

webygroup
ÚvodÚvodná stránka