Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Pamiatky v obci

Tunajší kostol sv. Petra sa prvýkrát spomína r. 1319 a potom v zoznamoch pápežských vyberačov daní z r. 1332. Pôvodná stavba bola postavená v gotickom slohu zrejme na mieste staršieho románskeho kostola. Kostol bol viackrát prestavaný, hlavne keď ho niekoľkokrát zničili Turci. V rokoch 1542–1550 bolo okolie kostola prebudované na protiturecké refúgium. Malý kostol mal rovnako širokú loď a presbytérium s polygonálnym uzáverom, ktoré oddeľoval víťazný oblúk. Múry starej stavby pred zánikom na konci 17. stor. spevňoval rad oporných pilierov.

V r. 1767 na základoch tejto stavby bol postavený barokový rímskokatolícky kostol, ktorý už bol ale zasvätený sv. Duchovi. Dal ho postaviť Štefan Motesiczky z prvej tehly vypálenej v neďalekej tehelni. V kostole bol hlavný oltár s obrazom sv. Ducha a apoštolov. Pri klasicistických úpravách stavby bola na konci 18. stor. postavená veža, ktorá čiastočne vystupuje zo štítového priečelia. Neskôr boli v nej tri zvony. Veľký, štvorfuntový zvon sv. Ducha, bol uliaty r. 1813 zvonolejárom Františkom Knoblochom v Banskej Bystrici. Menší, dvojfuntový zvon Panny Márie bol r. 1816 uliaty u zvonolejára Jozefa Chritellyho v Banskej Bystrici. Nakoľko pukol, bol r. 1899 preliaty zvonolejárom Fratiškom Walserom v Budapešti. Malý jednofuntový zvon – umieračik sv. Pavla apoštola bol uliaty r. 1813. Zvony kostolu daroval zemepán Pavol Motesiczky s manželkou Máriou Annou Bossányi. R. 1887 bola vykonaná oprava kostola. R. 1891 bol vymaľovaný interiér budovy. Zlatník Beránek pozlátil oltár, kazateľnicu a skrine v sakristii, sumu za tieto práce vyplatil Mikuláš Dóra. Novozámockému stolárovi bol predaný malý starý organ. 28. júla 1916 boli dva zvony zhabané na vojenské účely (odlievanie kanónov) a r. 1918 vojsko zrekvirovala aj organové píšťaly. R. 1925 bola obnovená a zosilnená veža kostola. Podobne veža bola opravená v rokoch 1925–1926. V r. 1956 – 1957 bol osadený nový krov, omietnuté obvodové múry a vyhotovená nová kopula veže. Po skončení stavby nového kostola bola časť zariadenia tohto kostola prenesená do novej budovy. Posledná rekonštrukcia bola vykonaná v rokoch 1980–1986, ale pamiatka bola zbavená viacerých architektonických detailov. 24. 9. 1981 boli odcudzené niektoré obrazy. V kostole sú hlavne pohrebné sv. omše. Kostol je jednoloďový priestor s presbytériom so segmentovým uzáverom, vstavanou vežou a pristavanou sakristiou, pôvodne kryptou rodiny Dóraovcov. Vonkajšie fasády sú členené lizénovými rámami. Presbytérium je zaklenuté lunetovou klenbou, sakristia má krížovú hrebienkovú klenbu, loď je krytá 3 poliami pruskej klenby dosadajúcej na rímsové hlavice vtiahnutých pilierov. Priestor pod chórom a vežou je zaklenutý českou plackou. V maľovanom stĺpovom oltári je olejomaľba Zoslanie sv. Ducha, ktorý viedenský maliar Franz Schön (v rokoch 1812–1820 pôsobil v Prešpurku /dnes Bratislava/) namaľoval okolo r. 1815. Pôvodný organ s peknou píšťalovou skriňou r. 1891 vyrobila firma c. k. dvorných staviteľov organov bratov Riegerovcov v Budapešti a Jagersforf, dnes na chóri je harmónium vyrobené Júliusom Heinzom Zimmermannom v Lipsku. Vo veži boli zavesené 3 zvony uliate r. 1923 u bratov Fischerovcov v Trnave (sv. Ducha, Božského Srdca Ježišovho a sv. Jozefa), ktoré kostolu darovali Szergiusz a Edita Dóraovci posvätené 23. 5. 1923 významným slovenským politikom a kňazom Andrejom Hlinkom za prítomnosti viac ako 6 000 veriacich. V r. 1928 najväčší zvon pukol a musel byť znovu uliaty bratmi Fischerovcami v Trnave. Bol na ňom nápis: „Zvon obetovali veľkodušne rím. kat. veriaci. v obci Rendva r. 1928. Najsladšie srdce Ježišové, buď našú spású“. Dnes je vo veži zavesený len malý zvon – umieračik z roku 1923. Pod loďou je krypta rodiny Dórovcov – v ktorej bolo cca 5 truhlí.

Rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a sv. Metoda bol postavený v rokoch 1969–1970 podľa návrhu Ing. arch. Viliama Záhorského a realizačných plánov Alice a Jána Jendželovských z Banskej Bystrice. Kostol bol postavený vďaka peňažným príspevkom a obrovskému úsiliu našich veriacich občanov. Veď v dňoch 28. – 30. 8. 1969, keď sa vozila tehla a stavali múry pracovalo na stavbe okolo 260 ľudí. Nový kostol bol požehnaný 8. 11. 1970 vtedajším ordinárom trnavskej apoštolskej administratúry, Mons. RNDr. Júliusom Gábrišom.
Znova bol vysvätený 5. júla 1980 (od tohto roku boli na tento deň preložené hody, predtým na deň sv. Ducha 1. júna). 13. októbra 1991 kostol a oltár konsekroval arcibiskup a trnavský metropolita Ján Sokol. Kostol je moderná stavba na šesťuholníkovom pôdoryse s prístavbou vstupu a vysokej veže. Na priečelí je vitráž patrónov sv. Cyrila a sv. Metoda. Ďalšie vitráže znázorňujú Madonu a sv. Jána Krstiteľa. Boli vyhotovené r. 1971 podľa návrhu akad. architekta Jána Šimu zo Šurian vyrobené vo Výtvarnom diele n. p. Brno. Hlavný neogotický oltár Ježiša Krista bol sem prenesený r. 1971 zo zrušenej kaplnky Krista Kráľa. Na oltári je aj socha sv. Jozefa a anjela. Steny lode zdobia 14 obrazov zastavení Krížovej cesty, sochy Nepoškvreneného Máriinho srdca a Božského srdca Ježišovho. Vo veži sú zavesené tri zvony, dva boli r. 1970 prenesené zo starého kostola a nový zvon sv. Cyrila a sv. Metoda bol r. 1969 uliaty v Příbrami.

Oproti domu č. 25 stojí socha sv. Vendelína s ležiacim baránkom, ktorú roku 1925 dal postaviť Michal Jamriška.

V strede Nového a Dolného radu, Na briežku, bola v 19. storočí postavená unikátna zvonica na štyroch drevených stĺpoch. Zvononosnú konštrukciu stĺpy stavby strednej výšky tvoria dve sochy zapustené do zeme. K prednej časti sa primkýna prístavba (zvonáreň) s polosedlovou strechou, ktorú môžeme posudzovať aj ako polovičné doskovanie uzavretej malej stavby. Objekt má pokrytie stanového tvaru so stredným sklonom, ktoré má dobré proporcie. Impregnovanú celulózovú krytinu strechy držia úzke latky v dĺžke jej sklonu. Na vrchole strechy je osadený plechový valček, na ktorom je guľa s latinským krížom skromných rozmerov. Medzi dvomi vyššími trámami a rázsochami je vyššie popisované doskovanie kryté pultovou strechou a medzi ďalšími dvoma nižšími rázsochami, krytých stanovou strechou, bol zavesený starý zvon s neznámym nápisom, ktorý pukol v roku 1923. Preto bol preliaty u zvonárskej firmy bratov Fischerovcov v Trnave. Na 180 kg zvone sa zvonilo ráno, napoludnie a večer. Slúžil aj ako umieračik. Keď vypukol požiar, zvonilo sa vraj „len na jeden bok“. Bol to signál nielen pre hasičov, ale pre všetkých obyvateľov, aby utekali hasiť oheň. V roku 2002 bola zvonica zreštaurovaná a v roku 2006 bol opravený aj zvon.

O kúsok ďalej pred domom č. 204 stojí socha Panny Márie, ktorú dal postaviť Jozef Hlinický s manželkou Máriou, rodenou Meliškovou. Spodná časť týchto Božích múk je členená lizénovými rámami. Na pamiatku Nanebovzatia Panny Márie a v mesiacoch máj a jún sa konali pred ňou Litánie.

Pred vinohradmi stojí kamenná polychrómovaná socha sv. Urbana z 1. polovice 19. storočia, ktorá je osadená na obdĺžnikovom podstavci. Pekne obnovená socha bola poškodená vandalmi, preto bola v rokoch 2006 a 2016 zreštaurovaná.

Pred domom č. 171 sa nachádza kamenná socha sv. Floriána osadená na štvorcovom podstavci z ružového mramoru, ktorú dal r. 1879 postaviť Štefan Bartos s manželkou Katarínou Hrusovszky. Sochu vyrobil kamenár Fiedler v Ostrihome. Socha pôvodne stála o niečo ďalej od domu a sem bola prenesená okolo r. 1970.

V Hnilom kúte neďaleko mlyna stojí Božia muka postavená v roku 1954 na pamiatku pamätného roka 1854. V hornej časti pamätníka s polkruhovým zakončením a Krížom s liatinovým korpusom, je umiestnená socha Lurdskej Panny Márie.

Smerom k areálu PD (za železničnou stanicou) je kamenný kríž, ktorý dal postaviť v roku 1848  Michal Hrušovský (v maďarskom prepise Hrusovszky). Prinútili ho. Vraj za trest, lebo na týchto miestach zvykol pásť ovce, proti čomu majiteľ protestoval. Napokon sa dohodli aby predišli súdu, že na pasienok dá postaviť kamenný kríž. Na podstavci je reliéf Bolestnej Panny Márie. V roku 2006 bol kríž zreštaurovaný.

Na druhom konci, na ceste Kratina, pred domom č. 260 stojí ďalší kamenný kríž, ktorý r. 1862 dal pri hlavnej ceste postaviť Michal Sádecký (Mišo /Peter/ Sadecki) a manželkou Ruženou (Rozou) na ochranu svojich pozemkov. Dolná kamenná časť je pôvodná, horná časť s liatinovým korpusom je nová zo 60. rokov 20. stor. V roku 2006 bol kríž zreštaurovaný.

V záhrade domu č. 289 stojí Božia muka, ktorú tvorí plechový Máriin domček osadený na železnom stĺpe. V domčeku je socha Lurdskej Panny Márie. Pôvodne tu stál starý mohutný agát, na ktorom bol Pavlom Zrubcom pripevnený Máriin domček s drevenou sochou Panny Márie zo začiatku 20. stor. Po vypílení agátu v 50. rokoch 20. stor. Jozef Zrubec dal postaviť dnešný pamätník.

Pri ceste na majer Lagáň sa nachádza Božia muka. Na štvorcovom profilovanom podstavci je osadený plechový Máriin domček s polkruhovým zakončením, v ktorom je polychrómovaná socha sv. Jozefa s malým Ježišom na rukách. Pamätník r. 1950 postavil Jozef Vlasák za vyliečenie z ochorenia získaného na fronte.

Na začiatku Malej Radavy (za mostom) stojí drevený kríž s liatinovým korpusom a polkruhovým plechovým baldachýnom, ktorý bol postavený majiteľom mlyna vo Veľkých Lovciach tunajším rodákom Františkom Pekarikom ako pamiatka jubilejného sv. roka 1933.

Pred novým kostolom stojí drevený misijný kríž s nápisom s letopočtom SV. MISIE 1991.

Pieskovcový ústredný kríž cintorína s kamenným korpusom bol postavený r. 1770, v čase založenia cintorína (benedikovaný r. 1779). Kríž je osadený na stupňovitom štvorcovom podstavci.

V cintoríne je pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny postavený obcou r. 1997. Na jednoduchom pamätníku doskovitého tvaru je vyrytých 23 mien obetí I. svetovej vojny a 27 mien obetí II. svetovej vojny. Obetí bolo len 26 nakoľko pri osadení pamätníka sa zabudlo, že Jozef Belák si počas vojny zmenil priezvisko na Rendvei, takže je na pamätníku napísaný dvakrát.

Na stene obecného úradu je osadená pamätná tabuľa 25. výročia oslobodenia našej obce dňa 27. marca 1945, odhalená r. 1970.

Pri vchode do farského kostola Ducha Svätého, bola dňa 15. júna 2007 umiestnená pamätná tabuľa s bustou (autor PaeDr. Miroslav Polák) radavského rodáka Michala Meliška, zakladateľa  Posla a to pri príležitosti 110. výročia založenia Posla.

V roku 2006 bola v rámci úpravy verejných priestranstiev na námestí v strede obce osadené, okrem iných, súsošie sv. Cyrila a Metoda, ktorého autorom je PaeDr. Miroslav Polák.

Pred farským kostolom bol dňa 15. septembra 2008 posvätený prístrešok s plastikou piety. V polkruhovito zakončenej nike malej stavby krytej sedlovou strechou je umiestnené malé súsošie Piety. Autorom návrhu prístreška a samotnej drevenej plastiky je radavský rodák Vladimír Tinák, ktorý plastiku daroval obci.

 

Základná škola v Radave

Založenie tunajšej školy je síce staršie, ale jej história je neznáma. Vieme iba toľko, že jej budova bola postavená rímskokatolíckou cirkvou so sumy za prenájom jej polí. Bola otvorená r. 1853 a stála do r. 1885. V škole ako prvý učiteľ jedno polstoročie pôsobil Michal Kovács, ktorý zastával aj funkciu notára. V tom roku trávnickú farnosť (tým aj fíliu Radava) prevzal farár Jozef Kovács, ktorého stav školy a tým aj úroveň vyučovania nedávala spávať. V tom mu pomáhal aj učiteľ Štefan Skolák a tak pomocou veľkodušných darov obce a súkromných osôb bola do r. 1885 postavená nová budova školy (s. č. 439). Panovník daroval 200 forintov, gróf Štefan Keglevich 200 frt., kardinál a ostrihomský arcibiskup Ján Simor 150 frt., zemepán Mikuláš Dóra 5000 ks tehál a stavbu podporil aj farár Jozef Kovács. Škola bola postavená techn ikou nabíjanej hliny, krytá bola šindľovou strechou a zariadenie bolo riadne. Staval ju Štefan Čuka. R. 1892 sem nastúpil učiteľ Štefan Horváth a za jeho pôsobenia r. 1894 bol postavený byt učiteľa – kantora, ktorý bol tiež krytý šindľom a boli v čom 2 izby s dlážkou, kuchyňa, komora, maštaľ a koniareň. Stará škola je prízemná obdĺžniková stavba so 6 osovým priečelím a prístavbou učiteľského bytu, ktorá ma podstenie.

Budova Športového klubu v Radave

Po r. 1913 bola v budove zriadená kaplnka Krista Kráľa, nakoľko kostol sv. Ducha je od obce dosť vzdialený. Jej zriadenie inicioval miestny rodák a farár – dekan Adolf Michal Melišek, ktorý do nej daroval oltár a svoj dôchodcovský vek chcel prežiť vo svojom rodisku. Od r. 1932 sa v starej budove učilo znovu, vyučovanie v nej bolo zrušené r. 1945. Potom stavbu využívalo MNV, od r. 1962 bola tu jedna trieda.
Časť budovy bola znova upravená na kaplnku Ježiša Krista (do r. 1971), potom ju dostala do užívania mládež. Počas týchto rokov budova chátrala. V r. 1992 – 1993 bola táto budova zrekonštruovaná a rozšírená do terajšej podoby. Stavba v súčasnosti slúži ako športový klub, posilovňa a knižnica. (s. č. 439).

 

Nová škola (č. 440) bola postavená r. 1913 staviteľom Hoffmanom z Nových Zámkov. Je to prízemná obdĺžniková budova so stredným, 1 osovým plytkým rizalitom na značne prestavanom priečelí a prístavbou vo dvorovej fasáde, má skosené nárožia. V r. 1965 bola škola zrekonštruovaná a bol k nej pristavený kabinet a sociálne zariadenia (WC).

 

 

Materská škola v Radave

 

Do r. 1966 materská škola bola v budove MNV, po r. 1966 bola umiestnená v bývalej ubytovni zamestnancov Štátnych ciest. Jedna z miestností slúžila ako trieda pre ZŠ. V rokoch 1985–1988 bola budova materskej školy rozšírená prístavbou a upravená do dnešnej podoby (s. č. 445).

 

Fara v Radave

Fara sa spomína už r. 1332, keď majetok tunajšieho farára bol ohodnotený na 1 1/2 marky a platil pápežský desiatok 10 grošov. R. 1561 už tunajšia fara obsadená nebola, zrejme v stále zničenom osídlení to ani potrebné nebolo. Ale cirkevnej synody v Prešpurku
(dnes Bratislava) sa zúčastnil aj farár z Radavy. Až r. 1663 spolu s obcou zanikla tunajšia samostatná farnosť. Od konca 17. stor. je Radava fíliou farnosti v Trávnici (bližšie v MVK. e. 104. Trávnica – Stará zemianska obec). R. 1998 bol pre účely umiestnenia farského úradu zakúpený rodinný dom s. č. 391. Budova bola v roku 2006 z vnútra zrekonštruovaná a obsadená farárom.

 

 Budova železničnej stanice v Radave

Malá prízemná budova železničnej stanice so štítovými bočnými fasádami bola dostavaná po r. 1920. Samotná železničná trať Šurany–Levice bola vybudovaná v rokoch 1913–1914 a veľmi zlepšila spojenie obce s okolím. Stavba stanice bola viackrát prestavaná a stratila svoj pôvodný výzor. V roku 2016 bola táto budova už v dezolátnom stave a tak bola zbúraná. Na jej mieste bola v roku 2017 postavená otvorená železničná zastávka.

Dolný mlyn bol postavený na začiatku 18. stor. na základe povolenia zemepána Štefana Motesiczkyho (neskôr Dóru), ktorý ho dával do prenájmu. Budova stála v Malej Radave blízko hranice chotára Húlu. Stavba sa spomína už v rokoch 1736–1746. Mlynár mu zato odvádzal dohodnutú časť z množstva zomletého obilia. Mlyn mal dve mlynské kolesá. Nakoľko vody v potoku ubúdalo, bola v ňom výroba na konci 19. stor. zastavená. Neskôr budova zanikla úplne.

Aj horný mlyn patril rodine Motesiczkych (neskôr Dóraovcom), ktorá ho dávala do prenájmu mlynárom. Aj tento mlyn bol dvojkolesový. Po r. 1870 mlynárom a majiteľom bol Matej Pekárik. Nakoľko valcové mlyny takú kvalitu múky nedosahovali a tunajší zákazník bol nespokojný, Pekárik sa spojil a Jurajom Halászom. Mlyn prebudovali na benzínový pohon. Stavbu projektoval a dozor nad stavebnými prácami mal Hugo Greppel z Budapešti. Neskôr modernejšej konkurencii náš mlyn nemohol konkurovať a spolupráca mlynárov dostávala vážne trhliny, budovu aj s obytným domom, maštale, šopy a sýpku odkúpil vyššie spomenutý Hugo Greppel, ktorý odkúpil aj 16 jútár pôdy. Na začiatku 20. stor. majiteľom mlyna sa stal nemec Eduard Brachebursch. Za I. svetovej vojny mlel múku aj vojsku, čím dosť zarobil. Okolo r. 1920 mlyn odpr edal Vincentovi Truchlíkovi, ktorý sa vrátil z Ameriky. Jeho spoločníkom bol Ondrej Merovič, neskôr Truchlíka vymenil Karol Hentek. R. 1936 na verejnej dražbe mlyn kúpil Árpád Fekecs, ktorý tu pôsobil do r. 1948, keď bol mlyn znárodnený. Zanedlho bola výroba zastavená a budova mlyna sa rozpadla. Do dnešných dní sa zachovala poškodená budova obdĺžnikovej sýpky. Vedľa nej stojí schátralý obdĺžnikový prízemný obytný dom rodiny mlynára (č. 67), ktorý má na priečelí otvorenú pilierovú chodbu. Bočná fasáda je dvojosová. Dom je stavaný z nepálených tehál.

 

Ľudové domy v Radave

Ľudové domy hromadnej cestnej dediny sú situované štítom na os. Z konca 19. stor. sú charakteristické obdĺžnikové domy s dvojosovým priečelím, ktoré sú do dvora obrátené podstením (č. 6, 10, 59), alebo majú široké podstenie (č. 164, 168–169, 189–190, 430), či podstenie je podopierané trámami (č. 30 – dlhý dom s tromi obytnými jednotkami 91, 124, 163). Novšie domy zo začiatku 20. stor. majú dvojosové priečelie rozšírené o vstup na podstenie podopierané trámami (č. 294) či na pilierovú chodbu (č. 334). Mohlo sa jednať aj o prestavbu starších objektov. Dom č. 17 na pôdoryse L s 5-osovým priečelím je budova bývalého potravného družstva z r. 1929. Priečelie má secesné architektonické stvárnenie (lizény, šambrány). V časti Domovina medzi rokmi 1921–1928 sa stavali domy s dvojosovými priečeliami, ktoré nadviazali na pôvodné vzory ľudovej architektúry (č. 424 – podstenie podopierané trámami, 425 – otvorená pilierová chodba, 430 – priečelie bez okien, do dvora podstenie). V dvoroch domov sa nachádzajú samostatné stavby letných kuchýň, sýpok, komôr a šôp (pajty). Pôvodné vahadlové studne vystriedali kolesové studne. V chotári obce sú vinohradnícke pivnice a chatky tzv. hajlochy.

 

 


 

dnes je: 22.11.2017

meniny má: Cecília

webygroup
ÚvodÚvodná stránka